Čas zrejme neplynie rovnomerne, ale v kvantách
Dnes sa budeme venovať zaujímavej teórií, ku ktorej nás navádza súčasný model fyziky, aj keď je zatiaľ všeobecne považovaná za “skôr nepravdepodobnú”, ale stále viac hlasov z radov vedcov začína o nej hovoriť nahlas.
Ide o plynutie času ako také. Súčasné modely fyzikálneho “fungovania sveta” predpokladajú, že čas plynie rovnomerne. Jednoducho neexistuje hranica pre nijakú najmenšiu jednotku času, pretože čas jednoducho “plynie”.
Čas plynie ako rieka”. Možno to chápať rozlične. Že plynie plynule, alebo príliš rýchlo, alebo že v ňom existujú rôzne skratky. To, že plynie plynule však môžeme na základe súčasnej fyziky spochybniť.
Nedá sa to však nijak preukázať, nakoľko najmenší časový úsek, ktorý bol zmeraný, je jedna attosekunda, čiže 10−18 sekundy. Existuje však predpoklad, že skôr či neskôr narazia merania na hranicu. Tou hranicou by mala byť Planckova konštanta o veľkosti cca 5.4 × 10−44 sekundy. Existujú domnienky, že menšia časová jednotka by sa mohla vymykať súčasnému modelu vesmíru, a teda nemohla existovať. Tým by sa však kompletne zmenilo naše chápanie plynutia času. Znamenalo by to, že čas neplynie rovnomerne, ale v kvantách, tj. krátkych úsekoch. Po prejdení času 5.4 × 10−44 sekundy čas “poskočí” o ďalších 5.4 × 10−44 sekundy a takto “skáče” v istých časových intervaloch. Zároveň teda čas každých 5.4 × 10−44 sekundy čas stojí a všetko sa odohráva počas prirodzeného “skoku” času.
Planckova konštanta je časová jednotka, ktorá vyjadruje čas, za ktorý prejde svetlo jednu Planckovu dĺžku. Ide konkrétne o 1.616252(81)×10−35 metra.
Táto teória zatiaľ nenarazila na žiadny odpor medzi vedcami, aj keď niektorí neveria, že je to možné. Vznikla síce otázka, či mohli byť udalosti počas veľkého tresku delené na takéto úseky (či priebeh udalostí nebol rýchlejší), avšak udalosti bezprostredne po veľkom tresku vedia vedci teoreticky odhadnúť len na dobu 10−35 sekundy po. Minimálne však ľudia majú nad čím premýšlať. Ďalším ponaučením môže byť aj to, že by sme nemali automaticky dôverovať svojim zmyslom, ktoré nám pravdepodobne umelo vytvárajú pocit napr. rovnomerného plynutia času.
Ako by to však skutočne bolo tak a čas skáče po kvantách, vynorili by sa ďalšie nepríjemné otázky: napríklad aká sila zapríčiňuje to, že čas sa pohne o planckovu konštantu a čo donucuje čas pohnúť sa znova po jej uplynutí. A predstava, že raz by niečo “zlyhalo” a čas sa ďalej nepohol, tiež nie je príjemná. Jedno je však isté: čím viac poznávame zákonitosti sveta v ktorom žijeme, tým viac a náročnejších otáznikov sa vynára.
Tok času si vieme predstaviť aj ako plynule tečúcu reku. Hoci to my ľudia nie sme schopní zaregistrovať, zrejme až tak plynulo netečie. Podľa jednej z teórií sa pohybuje v extrémne krátkych pravidelných skokoch.
Páčil sa vám článok? Odporučte ho ostatným: 
